2. týždeň na cestách: Z Vrábeľ na koniec Slovenska (2/2)

Pridané Svätojakubská  |  cesta

Slovenskí tanečníci Tomi a Megi končia svoj druhý týždeň na ceste do Santiaga de Compostela. Prečítajte si zápisky z trasy od Megi, ktoré hovoria o posledných dňoch na slovenskej strane.

11. DEŇ – zo Sládkovičova do Senca (21 km)

Po 11-tej sme vyrazili zo Sládkovičova a už asi po pol hodine cesty sme sa s Tomim masírovali na karimatkách na starej ceste do Senca (cesta sa už nepoužíva a je dobrá pre chodcov a cyklistov). Masáž sme robili tak, ako nás učil Ivo z Ultimuvu. Bola to taká bolesť, že som mala slzy v očiach a Tomi ručal ako medveď. Každopádne, svalom to pomohlo a trochu povolili.

Časť cesty sme šli aj po ceste, kadiaľ chodia autá a naj zážitok bol, keď sa na nás rútil kamión, ktorý bol jedným kolesom za krajnicou, pretože šofér smskoval. Veľmi „príjemný“ zážitok. 7 km pred Sencom sme našli opustenú budovu s terasovou strechou, na ktorej si Tomi chvíľu pospal. Tomimu sa ozvala dlhoročná kamarátka Marika, že či náhodou nejdeme cez Senec a rovno nás pozvala, aby sme u nej prespali. Posledné kilometre boli ťažké, ale zvládli sme ich. Marika nás odmenila výbornou večerou a spánok bol jeden z najlepších na tejto ceste. Zobudili sme sa oddýchnutí, čo sa ukázalo ako veľmi dôležité.



12. DEŇ – zo Senca do Bratislavy (35 km)

Ráno o 7:00 sme boli už na ceste. Mysleli sme si, že to bude ďalší normálny deň, mapa nám ukazovala 22 km. Pohodička. Zistili sme však, že 22 km to je len na začiatok Bratislavy a my sme sa potrebovali dostať do Petržalky, čo je ďalších 10 km. Zo Senca sme sa vybrali starou cestou, vo Veľkom Bieli sme šli menej frekventovanou cestou do Ivanky pri Dunaji. Miestny starší motorkár nám poradil skratku, ktorou si nie som istá, či bola naozaj skratka. Teda aspoň nie pre nás. Vybrali sme sa smerom na nejakú novú cyklotrasu, čo nás mala zaviesť k letisku a potom do Vrakune. Druhá časť sa vyplnila, ale prvá nie. Dostali sme sa na nejaké pole, čo nám cestu predĺžilo o ďalšie kilometre.

Križovali sme aj výstavbu nového obchvatu D0 okolo Bratislavy a prekvapení robotníci sa nezmohli ani na slovo, keď sme vbehli do priekop a potom sa z nich hrabali von. Mali sme pred sebou ešte 15 km a Tomi začal pociťovať to, čo ja posledných 10 dní. Začali ho bolieť lýtka, takže cesta bola pre oboch extrémne náročná. Do cieľa k mojej sestre sme prišli o 20:00.Čakalo nás navarené jedlo. Veľmi ďakujeme za takéto chvíle, pretože bez nich by to bolo oveľa ťažšie. Lýtka nás boleli tak, že sme ich už nemohli ani veľmi strečovať. To je daň za dobrodružstvo.



13. a 14. DEŇ v Bratislave (20km po meste)

Tieto dni sme trávili hlavne oddychovaním. V sobotu sme sa boli poobede kúpať na Draždiaku. V nedeľu sme boli kúpiť teplejší spacák do Aĺp a aj nejaké maličkosti, čo nám chýbali – opasok, nadstavce na palice, klobúk... Dva týždne sú za nami a v pondelok opúšťame Slovensko. Ďakujeme všetkým, ktorí nám zatiaľ pomohli a uvidíme ako bude v Rakúsku. Držte nám palce. Ako sa zdraví na tejto ceste: Bon Camino (Šťastnú cestu)

Sledujte s nami 4-mesačnú cestu dvoch slovenských tanečníkov Tomiho a Megi. Každý týždeň vám prinesieme krátky report z ich trasy.

PÁČIL SA VÁM PRÍSPEVOK? POSUŇTE HO ĎALEJ!